Pohľady

Nebol to ani začiatok, a ani koniec..Stáli v jednej miestnosti, a pozerali na seba..Ona ho vnímala, ako muža, ktorý bol silnejší..narozdiel od ostatných..V jeho očiach..videla celý vesmír..Jediné, čo v tej chvíli chcela.. bolo ponoriť sa do tých očí.. plávať v nich..chcela spoznať každú jeho planétu..
Vo chvíli, keď sa na ňu pozrel.. sa začervenala a pozerala radšej do zeme..Na pár minút zavrela oči.. a stále mala v hlave jeho oči...ten pohľad, ktorým si získal celé jej srdce.. a to sa videli prvýkrát..Zrýchlil sa jej tep..pri predstave, že by jej mohol zvierať ruku..

V miestnosti bolo mnoho krásnych žien.. No on mal oči len pre ňu..Nevedel, kto to je.. jej úsmev rozžiaril celú miestnosť..V jej úsmeve a pohľade videl všetko... Zrazu jej chcel čítať z oči všetku tú poéziu, ktorú v nich skrývala..Začal zbožňovať spôsob, ktorým sa hanbila..V hlave mal milión spôsobov, ktorými by jej chcel na tvári vykúzliť úsmev..
Pozreli na seba a obaja sa usmiali.