Zo začiatku som bola celkom šťastná,keď si vstúpil do môjho života..
Ako mladá som bola z každej lásky PAF. Ale dalo sa to nazvať láskou?
Vieš.. bol si strašne sebecký.. že si ma k sebe nepustil...a hádzal všetku vinu na mňa..No nie nadarmo sa vraví, že hodnotu niečoho..zistíš, až keď o to prídeš..
Aj keď sme to obaja ukončili..mal si v sebe akýsi magnet,ktorý ma k tebe stále ťahal..Ty si tiež po každom našom stretnutí vravel, že si pochopil,čo ku mne cítiš...Zobral si moju ruku do tej svojej..A pobozkal si ma na pery..nie tak vášnivo.. skôr tak letmo..tak letmo,aby som sa nechcela potom odtrhnúť..
Prisahám,že to bola tak sladká láska..sladká ako čokoláda..
Vždy, keď som cítila tvoju ruku v tej mojej.. mala som pocit,že padám...že padám do ríše snov..kde môžem tancovať,spievať..a byť šťastnou..
Ja viem, že aj ja som zhrešila.. viem, že občas som bola vinnou aj ja.. Ale nie stále, tak ako si mi to pripomínal..Nedokážeš si predstaviť, koľko nocí som len tak prebdela..koľko nocí som rozmýšľala nad tým,čo pre mňa vlastne znamenáš..a ako to prejaviť..
Ver mi,že hoci sme si prešli škaredými hádkami..nikdy som ťa nepovažovala za moju chybu..Stále v mojom srdci ostanú veci,ktoré budem proste milovať..Či už len tvoj láskavý pohľad, alebo milé slová..
Možno je to smiešne..no bol si mojou detskou láskou..Ale teraz som už dospelá, a považujem ťa za človeka,ktorého som milovala vo svojom živote najviac..Možno preto nás to k sebe tak vždy ťahalo..
No nikdy nebudeme môcť byť opäť spolu..
Možno to takto chcel osud.. možno chcel,aby sme vzájomne pocítili teplo našich pier pri bozkávaní..Možno to takto malo byť...
Pretože sa nevieme dohodnúť..nedokážeme komunikovať bez hádky..za ktoré som podľa teba vždy mohla ja.. No mňa to mrzí.. mrzí ma,že si to bral vždy takto..Mrzí ma,že si nikdy nedokázal byť natoľko empatický a pochopiť ma..Lebo si pre mňa znamenal veľa..
Je smiešne,že to trvalo všetko skoro 4 roky...4 roky som si pripadala ako najhoršia.. 4 roky, počas ktorých som sa snažila zmeniť..kvôli tebe..
No vieš čo? Prestalo ma to baviť..Prestalo ma baviť..približovať sa k tvojmu vysnívanému ideálu..
Najprv som to z bláznivej lásky k tebe..robiť chcela.. ale potom som sa pýtala samej seba..či to chcem naozaj..
A pochopila som..že je KONIEC!
Dostala som sa do štádiá, kedy si môžem povedať.. KONEČNE..
Konečne som sa zbavila myšlienky na teba...Konečne som si utrela slzy, a pochopila, že nemôžem plakať nad niekým, kto sa nezaujíma..Konečne som sa zbavila toho pocitu, že ťa potrebujem..
Ďakujem ti za krásne spomienky, ktoré spolu máme...No tu sa naša cesta končí.
Ako mladá som bola z každej lásky PAF. Ale dalo sa to nazvať láskou?
Vieš.. bol si strašne sebecký.. že si ma k sebe nepustil...a hádzal všetku vinu na mňa..No nie nadarmo sa vraví, že hodnotu niečoho..zistíš, až keď o to prídeš..
Aj keď sme to obaja ukončili..mal si v sebe akýsi magnet,ktorý ma k tebe stále ťahal..Ty si tiež po každom našom stretnutí vravel, že si pochopil,čo ku mne cítiš...Zobral si moju ruku do tej svojej..A pobozkal si ma na pery..nie tak vášnivo.. skôr tak letmo..tak letmo,aby som sa nechcela potom odtrhnúť..
Prisahám,že to bola tak sladká láska..sladká ako čokoláda..
Vždy, keď som cítila tvoju ruku v tej mojej.. mala som pocit,že padám...že padám do ríše snov..kde môžem tancovať,spievať..a byť šťastnou..
Ja viem, že aj ja som zhrešila.. viem, že občas som bola vinnou aj ja.. Ale nie stále, tak ako si mi to pripomínal..Nedokážeš si predstaviť, koľko nocí som len tak prebdela..koľko nocí som rozmýšľala nad tým,čo pre mňa vlastne znamenáš..a ako to prejaviť..
Ver mi,že hoci sme si prešli škaredými hádkami..nikdy som ťa nepovažovala za moju chybu..Stále v mojom srdci ostanú veci,ktoré budem proste milovať..Či už len tvoj láskavý pohľad, alebo milé slová..
Možno je to smiešne..no bol si mojou detskou láskou..Ale teraz som už dospelá, a považujem ťa za človeka,ktorého som milovala vo svojom živote najviac..Možno preto nás to k sebe tak vždy ťahalo..
No nikdy nebudeme môcť byť opäť spolu..
Možno to takto chcel osud.. možno chcel,aby sme vzájomne pocítili teplo našich pier pri bozkávaní..Možno to takto malo byť...
Pretože sa nevieme dohodnúť..nedokážeme komunikovať bez hádky..za ktoré som podľa teba vždy mohla ja.. No mňa to mrzí.. mrzí ma,že si to bral vždy takto..Mrzí ma,že si nikdy nedokázal byť natoľko empatický a pochopiť ma..Lebo si pre mňa znamenal veľa..
Je smiešne,že to trvalo všetko skoro 4 roky...4 roky som si pripadala ako najhoršia.. 4 roky, počas ktorých som sa snažila zmeniť..kvôli tebe..
No vieš čo? Prestalo ma to baviť..Prestalo ma baviť..približovať sa k tvojmu vysnívanému ideálu..
Najprv som to z bláznivej lásky k tebe..robiť chcela.. ale potom som sa pýtala samej seba..či to chcem naozaj..
A pochopila som..že je KONIEC!
Dostala som sa do štádiá, kedy si môžem povedať.. KONEČNE..
Konečne som sa zbavila myšlienky na teba...Konečne som si utrela slzy, a pochopila, že nemôžem plakať nad niekým, kto sa nezaujíma..Konečne som sa zbavila toho pocitu, že ťa potrebujem..
Ďakujem ti za krásne spomienky, ktoré spolu máme...No tu sa naša cesta končí.
Komentáre
Zverejnenie komentára